Naozaj som nečakal, že dvaja členovia kapely, ktorá síce hrá slušnú a zábavnú hudbu, len nechápem, prečo z nej všetci tak mohutne idú do kolien (keďže MUNICIPAL WASTE nehrajú nič, čo by tu nebolo už v 80. rokoch), a dvaja odídenci z DARKEST HOUR (od ktorých ma chvíľu bavilo prvé EP a odvtedy ani neviem, čo akurát hrajú), dajú dokopy niečo, čo ma bude baviť až prekvapujúco. Samotných MUNICIPAL WASTE som mal – neviem prečo – zafixovaných ako spolok, ktorý si podľa mena pamätám ešte z 90. rokov. Pritom sú, až na tvorbu, z tohto tisícročia.

Navyše ich nová skupina IRON REAGAN hrá snáď ešte väčšie retro než „party thrash metal“ či thrashcore z „obecnej skládky“. Je to však retro úplne dokonalé, totálny návrat do USA 80. rokov, kedy sa v undergroundových kluboch zrazili hard core, punk a thrash metal, a výsledkom tejto nie priam katastrofy bolo čosi, čo sa nazývalo crossover.

Kvarteto ctí 80. roky do detailu, aj názvom kapely. Ronald Reagan a súdobá americká politika, to bola obľúbená téma mladistvých buričov od New Yorku po Los Angeles, prezident to „dostával zožrať“ od podzemných HC zoskupení, ale napríklad aj od v porovnaní s nimi predsa len mainstreamovejších MEGADETH. Naplno fungovala studená vojna, svet žil v nervozite, kedy niekomu definitívne prepne a poriadne „prikúri“, ekonomika tiež žiadna veľká sláva... neviem prečo mi toto začína byť povedomé. Asi aj preto IRON REAGAN dnes paradoxne znejú aktuálne.

Devätnásť skladieb na „Worse Than Dead“ mixuje to najlepšie a najdivokejšie z diania na pomedzí thrash metalu, HC a punku v 80. rokoch. Krátke, agresívne a úderné skladby s mnohými typickými skandovanými refrénmi, ostro, rýchlo a k veci, pretože sa väčšinou treba zmestiť do poldruha minúty.

Nejaké tie slayerovské thrashmetalové nášupy, ale hlavne to, čo máme radi od „skratkových“ kapiel, tu v prvom rade D.R.I., ale tiež S.O.D. alebo M.O.D. – Tony Foresta to často dáva dosť podobne ako Billy Milano. Pár momentov pripomenie aj newyorské veličiny AGNOSTIC FRONT či SICK OF IT ALL.

Brúsenie, ale k tomu vydarené melodické linky, štýlové sóla, rinčiaca basa, bicie z dreva, blán a kovu, osemdesiatkový zvuk s triezvo využitými súčasnými možnosťami, skrátka všetko je ako podľa kódexu. „Dokumentárne“ presné, textový obsah aktualizovaný, pocta klasikom ako vyšitá.